Cheryl

Bolo to niekedy začiatkom apríla 2011, kedy mi zavolala sestra a spýtala sa, či neviem o niekom, kto by chcel ročného králika... Niekto v Malackách ho potreboval umiestniť do dobrých rúk. Sestra už zvažovala, že si ho nechá, ale takúto "králičiu reality show" som jej 14-tim mačkám nemohla dopriať... A keďže u nás máme dobrých rúk hneď dva páry (a Viki na mňa už dávnejšie skúšala - mama, králik alebo morča?), tak som mu začala vybavovať trvalé bydlisko.

Timi došiel z prostredia, kde ho deti často "mačkali", preto bol zo začiatku iba zalezený v búdke, ale keď sme mu do klietky dali ruky, tak vyštartoval a jemne ich hrýzol. Nechali sme ho teda, nech sa adaptuje vlastnou rýchlosťou. Podarilo sa mu to do týždňa, čo bolo celkom fajn - to už dostal aj veľkú zajačiu klietku.

Ešte predtým, ako k nám Timi prišiel, som si na webe našla stránku o králikoch a stiahla "Manuál na králika" - naozaj ďakujem za to, že žijem vo svete, kde je všetko na webe!

V časti Správanie sme sa dočítali, že králik je rád chválený, a začali to hneď aplikovať.   Púšťali sme ho behať, nechávali sme mu voľnosť a hladkali ho, len keď sám prišiel. S Casey sa rýchlo skamošil, lebo tej sa teda vôbec nebál. Keď sa ním vyskočila na posteľ, hneď sa k nej rozbehol, tak radšej rýchlo zdrhala preč. Ale túžba byť s ním na jednej úrovni u Casey veľmi skoro zvíťazila nad strachom a netrvalo dlho, keď ho po sebe nechala aj behať.

U nás sa proste majú aj všetky zvieratá vzájomne radi.